Asociácia vodárenských spoločností

Transformačný proces sa realizoval v nasledujúcich krokoch:

 1. posúdenie privatizačných projektov (ktoré vypracovali existujúce štátne podniky vodární a kanalizácií) a následné vydanie rozhodnutia Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR na Fond národného majetku (FNM) s tým, že tento FNM dostáva pokyn k založeniu obecných vodárenských akciových spoločností.

1. na takto založené obecné vodárenské akciové spoločnosti bol vykonaný bezodplatný prevod všetkého majetku vodární a kanalizácií, pričom Fond národného majetku prevádzal akcie na obce, a to podľa počtu obyvateľov v jednotlivých obciach.

Od septembra 2003 boli postupne založené nasledovné akciové vodárenské spoločnosti:Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.,Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Nitra, Trnavská vodárenská spoločnosť, a.s. Piešťany,

• Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Košice,

• Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s. Poprad,

• Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Banská Bystrica,

• Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Žilina,

 Okrem uvedených subjektov pôsobili v predchádzajúcom období v svojich regiónoch ešte tri ďalšie vodárenské spoločnosti, ktoré vznikli realizáciou pilotných privatizačných projektov, a to:

• Trenčianská vodohospodárska spoločnosť, a.s. Trenčín,

• Vodárne a kanalizácie mesta Komárno, a.s.,

• Vodárenská a kanalizačná spoločnosť, Dubovany.

 3. V rokoch 2005-2006 sa uskutočnili v niektorých vodárenských spoločnostiach ďalšie organizačné zmeny. Podtatranská vodárenská spoločnosť a.s. a Stredoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. boli rozdelené z pôvodne zmiešaných spoločností na vlastnícke a prevádzkové spoločnosti.

4. Severoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. sa rozdelila na šesť menších nástupníckych zmiešaných vodárenských spoločností.

V súčastnosti má AVS pätnásť členov, z toho 14 riadnych a 1 mimoriadneho člena. Viac informácií o našich členoch získate v časti Členská základňa.

Vodárenské spoločnosti – členovia AVS zabezpečujú cca 95 % vodárenských služieb spojených s prevádzkou verejných vodovodov a verejných kanalizácií na Slovensku. Aby bolo možné komplexne riešiť ich najpálčivejšie spoločné problémy, založili si začiatkom roku 2004 vlastné združenie – Asociáciu vodárenských spoločností (AVS), na báze zákona 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. AVS má územne celoslovenskú pôsobnosť.

Vnútorná organizačná štruktúra AVS je nasledovná:

Orgány asociácie: snem, dozorná a správna rada.

Prezidentom AVS je Ing. Stanislav Hreha, PhD. –  Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. Košice,

viceprezidentom Ing. Miroslav Kundrík –  generálny riaditeľ Severoslovené vodárne a kanalizácie, a.s..

Predsedom dozornej rady bol zvolený Ing. Peter Martinka, generálny riaditeľ Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s.

Základnými programovými cieľmi a predmetom činnosti AVS sú:

• združovanie podnikateľských subjektov aktívne pôsobiacich v oblasti poskytovania vodohospodárskych činností (v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. v platnom znení ) súvisiacich s prevádzkovaním verejných vodovodov a verejných kanalizácií s cieľom aktívne prispievať k ochrane zdravia obyvateľstva (výroba a dodávka pitnej vody) a ochrane životného prostredia (zachytávanie, odvádzanie a čistenie odpadových vôd a spracovanie kalov),
• presadzovanie a uplatňovanie oprávnených profesijných požiadaviek členov Asociácie, zjednocovanie profesijných stanovísk a ich obhajovanie,
• realizovanie rokovaní s príslušnými odborovými orgánmi v súlade so zákonom o kolektívnom vyjednávaní,
•  združovanie odborníkov z radov členov Asociácie za účelom poskytovania expertných, poradenských a  konzultačných služieb zameraných na oblasť vodohospodárskych činností, výkon poradenskej činnosti pre členov Asociácie v oblasti vodného hospodárstva,
• spolupráca s príslušnými štátnymi orgánmi, orgánmi verejnej správy a inými relevantnými subjektmi pri legislatívnom procese týkajúcom sa záujmov členov Asociácie, predkladanie vlastných legislatívnych návrhov smerujúcich k prijímaniu opodstatnených zmien v rámci budovania vhodného právneho prostredia pre pôsobenie členov Asociácie, ako i vytváranie podmienok prispievajúcich k porozumeniu alebo dohode medzi subjektmi a inštitúciami pri takejto spolupráci,
• zastupovanie záujmov členov Asociácie na úrovni orgánov verejnej správy, samosprávnych orgánov ako i ostatných subjektov hospodárskeho a sociálneho života, a to na území Slovenskej republiky , ako i v zahraničí,
• spolupráca s obdobnými profesijnými združeniami pôsobiacimi na území Slovenskej republiky a v členských krajinách Európskej únie, vyvíjanie činnosti smerujúcej k začleneniu Asociácie do štruktúry obdobných profesijných združení v Európskej únii,
• zabezpečovanie environmentálne orientovanej vzdelávacej, propagačnej a publikačnej činnosti zameranej na otázky týkajúce sa programových cieľov a predmetu činnosti Asociácie.
• Napĺňanie programových predsavzatí:
• Správna rada zriaďuje odborné komisie (poradné orgány správnej rady), ktoré sa podieľajú na riešení problémov týkajúcich sa všetkých členov asociácie v oblasti prevádzky vodovodov a kanalizácií, ekonomiky a marketingu, legislatívno-právnej, zahraničných vzťahov, technickej normalizácie a obstarávania tovarov a služieb.

Riadiacim, ekonomickým a organizačným centrom správnej rady je Kancelária AVS.

Asociácia začala v roku 2005 vydávať časopis Vodárenské pohľady, ktorý má ambíciu vytvárať platformu pre názory členov AVS, mapovanie jej stratégií a napĺňanie cieľov, ale predovšetkým posilniť komunikačnú plochu, na ktorej sa bude stretávať AVS a odborná verejnosť (zamestnanci vodárenských spoločností, vlastníci VS, MŽP SR, URSO, VÚVH, STU, dodávatelia, odberatelia vodárenských služieb a pod.).

Do budúcnosti má AVS jasnú predstavu o posilnení činnosti v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy pracovníkov členov Asociácie, v posilnení odborných poradenských a konzultačných aktivít a v ďalšom rozvoji legislatívno – právnej iniciatívy. Ťažiskom aktivít Asociácie v najbližšom období bude jej plnohodnotné začlenenie sa do európskeho priestoru prostredníctvom postupného vybudovania, využívania a rozširovania plodných kontaktov s cieľom rozvoja vzájomnej spolupráce pri riešení úloh vyplývajúcich z environmentálnej politiky štátu a povinností SR z členstva v EÚ.